Variant stredoslovenského typu ľudového odevu novohradského. Koncom 19. storočia nosievali v Polichne len kroj. Najprv ho začali opúšťať muži (chlapi), najdlhšie ho udržiavali ženy, najmä pri slávnostných príležitostiach. Je podobný kroju z Ábelovej, Madačky, Nedelišťa a z Dolného a Horného Tisovníka.
Ženský kroj
Rozlišoval sa podľa toho, či išlo o dievča alebo bezdetnú nevestu, alebo o nevestu s deťmi, či o vdovu, alebo už o staršiu ženu (podľa toho sa nosili aj účesy). Ženský kroj v Polichne má veľa čiastok. Na hlavu si ženy dávali podľa stavu a okolností buď ručník, buď bohato vyšívané a perličkami zdobené čepce, buď honosnú partu, buď kytu a veľmi často chodievali prostovlasé s vlasmi zapletenými do vrkoča. Na hrdle nosili dievčatá niekoľko radov „perlov“. Okolo hrdla popod prsia na chrbát si viazali plátennú trojuholníkovú kosičku. Oplecká nosievali širokorukávové, bohato vyšívané. Bohato boli zdobené aj brusliaky (lajblíky), na ktoré si prišívali a kadejako formovali užšie i širšie stužky, šnúry a rozličné perlové či bliaškové ozdôbky. Miesto kabátov nosili voľakedy mentieky, alebo biele ovčie kožúšky zdobené ornamentami z červených remienkov a farebných vlnených (harasových) nití. Až novšie nosievali kabáty z čierného zamatu, kangáru či kašmíru. Sukieň či gecel nosili viac. Sukňou menovali ženy tú, ktorá mala „rázporok“ na predku. Spodnú volali rubáš alebo podolok, bývala z hrubšieho konopného plátna a kratšia ako ostatné. Nosili ju zavesené na tračkoch. Farba sukní sa menila podľa toho, či išlo o dievča alebo o mladú alebo staršiu ženu. Vrchná sukňa bývala husto pozberkaná a veľmi bohato vyšívaná i zdobená prišitými ozdobami. V bohatých výšivkách prevládajú odtiene žltej a čerenej farby, kombinované s farbou modrou, zelenou, fialovou a čiernou. V dávnejších časoch vyšívali skoro len krížikom, čo dalo viac roboty ako novší háčikový spôsob. Na kroje väčšinou potrebovali doma vyrobené látky – plátno a súkno.
K sviatočnej vrchnej sukni bezpedmienečne patrila aj šata, rovnako hýriaca rozličnými okrasami. Šata zakrýva prednú časť sukne. Na šate bývala zásterka „poľka“ tiež bohato zdobená. Prevládali na nej modrá, zelená, fialová a pomarančová farba. K ženskému kroju patrila i plachtička (plachôtka), ktorú si brávali, keď išli preč z domu. Mala chrániť i pred nepohodou. Na všedný deň bola biela, bez ozdoby, no sviatočná mala v prostriedku všitú čipku. Na nohy si obúvali čižmy, ktoré si veľmi šanovali, alebo kapce či kapcáky, ale najčastejšie chodievali bosé.
Mužský (chlapský kroj)
Skladal sa z malého vybíjaného klobúčika (v zime baranice), z čiernej súkennej kabanice na švíkoch zdobenej červeno, z náhrdelného ručníka (často kožušinového), z kožúška ornamentálne zdobeného červenými remienkami či farebným hodvábom a harasom a z bielych súkenných na tele obtiahnutých nohavíc. Cez leto nosili široké „gate“ z domáceho plátna. Obuvou boli v minulosti najčastejšie krpce. Košele nosievali vyšívané, iba v lete so širokými rukávmi. Starší chlapi nosili širšie klobúky a široký remenný opasok, ktorý bol zároveň aj skrýšou pre najpotrebnejšie veci.