Cirkev v dejinách Slovenska bola učiteľkou viery i kultúry, pomáhala ľuďom z viery žiť. Varovala i povzbudzovala. Má nám čo povedať i dnes. Preto stručne priblížime kresťanské dejiny a tradície v Polichne. Prvé zákony novohradského evanjelického bratstva sú známe z roku 1603. Nové zákony boli schválené 2. mája 1611 v Lučenci. 6. mája 1611 pod predsedníctvom Samuela Melikiusa vzniklo kontubernium na dobročskej kongregácii, ktorý neskôr navštívil aj ev. zbory. Evanjelická cirkev augsburského vyznania vznikla V Polichne spolu s Ábelovskou začiatkom 17.storočia. V seniorálnych protokoloch sa stretávame s matkocirkvou Polichno len od roku 1630 (dosvedčená fara), vtedy sem ako fília patrila aj Budiná. Kostolný kalich pochádza z roku 1637.
Kazatelia Božieho slova
Martin Firág, prvý známy ev. farár (od kedy pôsobil nie je známe), v roku 1639 bol povolaný na Senné a potom vo vyhnanstve vo Vereši (Červeňany) zomrel v roku 1645.
Jur Chalupka tu pôsobil v rokoch 1639–1647.
Mikuláš Hrabecius do roku 1649.
Ján Cerviny do roku 1651.
Šimon Galli do roku 1653.
Matej Boucz do roku 1658.
Andrej Columbi, za jeho pôsobenia si v roku 1688 cirkev vystavala chrám pri cintoríne (základy ešte v roku 1921 boli viditeľné), z Polichna odišiel 1689.
Adam Valentini v Polichne úradoval 22 rokov (v roku 1674 pri prenasledovaní protestantov bol predvolaný na bratislavský súd). V Polichne pôsobil do roku 1691.
Matej Sartorides (iným priezviskom Princzfalusi) tu pôsobil do roku 1697.
Pavel Jakobei do roku 1705, keď prešiel na Aszód.
Ján Eger do roku 1711 (tu zomrel na mor).
Jur Polóni tu pôsobil do roku 1717.
V roku 1713 cirkev vizitoval biskup Ján Patančič. Divínsky plebáni v tomto období sa snažili odtrhnúť fíliu Budinú, čo sa im v roku 1717 aj podarilo. V Budinej potom museli platiť farára i učiteľa.
Pavel Balašovič (pôvodne učiteľ v Sennom, od roku 1717 farár v Polichne), manželka Judita sestra Samuela Hruškovica superintendanta, ich syn Gabriel (1711–1754, pedagóg). Balašovič odišiel v roku 1721 za ev. farára na Galgagutu.
Andrej Eger tu pôsobil do roku 1725, potom odišiel na Domoň.
Martin Sartorius do roku 1730, keď prešiel na Aču.
Matej Mixadt, v roku 1731 tu cirkev vizitoval biskup Zigmund Berényi. Mixadt po 10 rokoch prešiel na Šamšonovú.
Michal Stražalovský do roku 1743, prešiel na Vrbovce.
Samuel Mixadt, za jeho pôsobenia bola pripojená k Polichnu s privolením divínskeho a hradského panstva dcérocirkev (1743) Lentvora, toho času odtrhnuvšia sa od matkocirkvi Ľuborečskej. V roku 1746 cirkev vizitoval Samuel Hruškovic superintendant. Mixadt tu účinkoval do roku 1749, potom prešiel na Turie Pole.
Daniel Stránsky, v roku 1752 prešiel na Uhorské.
Adam Petian, od 1752 do 1797, pôsobil tu 45 rokov! Po vydaní tolerančného patentu Jozefa II (1781) nastali lepšie časy pre evanjelickú cirkev. V roku 1782 Budiná zase bola pripojená k Polichnu, ale fília Lentvora v roku 1784 bola pripojená naspäť k Ľuboreči. V roku 1788 si cirkev vystavala chrám (bez veže) na mieste, kde stojí aj v súčastnosti.
Michal Petian (1750–1827, cirkevný historik) v Polichne úradoval 30 rokov (1797–1827). Za jeho pôsobenia si cirkev v roku 1813 vystavala kostolnú vežu.
Nathan Petian-Petény (20.4.1806 v Polichne) bol pozvaný za farára do Polichna 24.marca 1827, uvedený do úradu 16.mája 1827. Za jeho pôsobenia v rokoch 1827–28 si cirkev vystavala faru, v roku 1828 Petian odišiel na Turie Pole.
Ján Gašparides Vladár (1794-1862, spisovateľ, ev. farár) v Polichne pôsobil v rokoch 1828–1855. Cirkev si v roku 1839 postavila školu. V roku 1838 v Polichne vizitoval Ján Szeberényi. Kanonické vizitácie konali v roku 1875 dr. Gustáv Szeberényi, v roku 1899 biskup Fridrich Baltik.
Počet duší podľa schematizmov:
| rok | duší |
|---|---|
| 1875 | 446 |
| 1903 | 502 |
| 1913 | 540 |
V roku 1847 boli urobené pokusy o odtrhnutie Budinej od Polichna tým, že na Budinú bol poslaný pomocný farár. K úplnému odtrhnutiu došlo až po odchode Vladára z Polichna v roku 1856.
Schematizmus (Ev.a.v.cirkvi Pest 1848) uvádza: Polichno v severnej časti Novohradskej župy, p.p. Lučenec, ev cirkev založená okolo roku 1600, jazyk (reč) slovenská, žiakov 40, duší 478. Dcérocirkev Buda – Lehota (Budiná), kostol, 540 obyvateľov, 40 žiakov. Farár v matkocirkvi Ján Vladimír Gasparides, dozorca Andrej Gömöry, učiteľ Michal Stepka v matkocirkvi, Gabriel Lehotkay (raz navždy pomocný kazateľ Budalehota). Spolu všetkých duší 1018.
August Ostrolucký ev. farár v Polichne do roku 1861.
Pavel Slančík tu pôsobil dlhé roky od 1861 do 1909, účinkoval tíško, ale požehnane (jeho dcéra spisovateľka Timrava).Slančík dal do poriadku cirkevné staviská, dal obnoviť chrám roku 1871, črepom dal pokryť faru, školu.
Ľudevít Vician, ev. farár prišiel z Veľkého Lomu, v Polichne pôsobil od 1.decembra 1910, jeho pričinením obnovila si cirkev faru a ponaprávala jej bočné staviská. Pôsobil tu do roku 1933?
Farnícke záležitosti od roku 1934 odbavoval kantor Michal Ondrejovič.
František Farkaš od roku 1935 (dekanom bol Ľudovít Zaťko).
Ondrej Ponický, kaplan 1939–1940.
Andrej Ďurica 1941–1942.
Ivan Lizoň (1910 v Dolnom Kubíne–1981) posledný farár, ktorý býval na Políchne. Študoval v Levoči a Zvolene (kde maturoval v roku 1931). Teologickú fakultu absolvoval v Bratislave. Ordinovaný bol 30. júna 1935 v Košiciach. Svoje účinkovanie začal ako kaplan vo Zvolene u Samuela Ličku, potom ako farár v Kšinnej a neskôr v Hruši (dnešná Horša; fília cirkevného zboru v Leviciach.) Od 1.mája 1942 pôsobil celých 38 rokov na Polichne. Niekoľko rokov administroval aj cirkevné zbory v Budinej a v rokoch 1974-78 v Ábelovej. Ovládal hebrejčinu, gréčtinu, nemčinu, latinčinu. Za jeho pôsobenia v roku 1942 pod vedením kurátora Ondreja Miháľa a kostolníka Jána Kosku sa opravili cirkevné budovy. Zakúpený bol aj nový luster (zo zbierok medzi cirkevníkmi aj Potravné družstvo dalo 1000 Sk). Luster bol posvätený 21.februára 1943.
Dušan Hano 1981–1995 (presťahoval sa).
Súčasná ev.a.v. cirkev v Polichne: farár – diakon Juraj Holek, cirkevný dozorca Pavol Karman, pokladník Zuzana Koporcová, kurátor Zuzana Mravíková č.35, kostolníčka Zuzana Garajová č.47, presbytéri Anna Koporcová č.70, Anna Koporcová č.44, Zuzana Fízeľová č.136, Ján Liska č.100.
V roku 2001 sa podarilo opraviť plot okolo farskej záhrady, vymeniť rozpadnuté vráta a plot do farského dvora a vymaľovať niektoré miestnosti na fare.
Fara-rodný dom Timravy
Bola postavená v roku 1872. Boli v nej tri izby v jednom rade. Okrem toho bola tu priestranná kuchynka (neskôr z nej urobili kanceláriu a predizbu), v ktorej sa odbavovala aj príprava konfirmantov, a podkomínová miestnosť (neskôr tu bola zriadená kuchyňa). Na oblokoch sú mreže. Pri poslednej oprave fary odstránili z jedálne staré veľké, črepové kachle, do ktorých sa kúrilo zvonku, z podkomínovej miestnosti. Rohová izba smerom k prameňu Timravy patrila dievčatám Slančíkovcov a volali ju „pokojík“. V nej písala Timrava svoje práce. Timravin dom v Polichne je kultúrnou pamiatkou a je označený pamätnou tabuľou.
Kostol ev.a.v. v Polichne
O prvom drevenom ev. kostole v Polichne nemáme zatiaľ archívne dokumenty, bol zbúraný a rozobratý v roku 1685. Druhý ev. kostol bol postavený za úradovania ev. farára Andreja Columbiho v roku 1688 nad obcou pri cintoríne (na tarate), Kostol v druhej polovici 18.stor. schátral (údajne vyhorel).
Dnešný ev.a.v. kostol klasicistický bol postavený v roku 1788 za pôsobenia Adama Petiana. Veža bola pristavaná v roku 1813. Kostol mal štvorhranú podobu. 21.mája 1854 pri požiari obce Polichno kostol vyhorel, rozliali sa aj tri zvony na veži. Kostol bol opravený v roku 1857 (prikrytý črepom), vežu obnovili v roku 1858. Z troch rozliatych zvonov sa ulial jeden. Nápis na zvone: „Z ohne byl jsem v peci ohni, hlas múj srdce lidské pohni!“ (bol najväčší 3 centy vážiaci). V roku 1858 boli nadobudnuté ešte dva nové zvony. V roku 1862-63 bol zväčšený a v roku 1870-71 „dotáčaný“ od východu okrúhlym výpustom. Je to sieňová stavba s polkruhovým uzáverom a predstavanou vežou. Priestory zaklenuté konchou a rovným stropom. Fasáda hladká, veža zastrešená prilbou, dlhý je 16 metrov a široký 7,5 metra. Veža kostola je vysoká 19 metrov na nej tri malé zvony 168, 95, 59kg.
Oltár
Klasicistický z roku 1891-99 tzv. neobarokový polychromová drevorezba. Namaľovanie oltárneho obrazu sprostredkoval Pavel Slančík ev. farár u Jozefa Božetecha Klemensa. Ten namaľoval obraz Krista pri studni Jakubovej. V roku 1875 začal Klemensov obraz podliehať skaze. Miesto neho nový, s rovnakou tematikou namaľoval Ľudovít Kubányi (1855-1912, maliar syn farára z Dolných Strhár).
Kazateľnica
Neslohová (časť klasicistická) z konca 18.storočia a z konca 19.storočia, polychromovaná drevorezba.
Matriky ev.a.v.
Vedené sú od roku 1700. Polichno, západný dištrikt, seniorát Novohrad, matričný obvod Ábelová. V štátnom oblastnom archíve v Banskej Bystrici sú zachované matriky Polichna:
narodených 1797-1895
sobášených 1797-1880
zomrelých 1797-1880
V matrike r. 1782-1784 sú vedení aj ev.a.v. cirkevníci z Lentvory a farský obvod z Budinej do roku 1847. (pozn. Našli sa v súčasnom období aj matriky narodených z rokov 1784-1797 a sobášených z rokov 1767-1797.
Z dostupných inventárov matrík Polichna sa dozvedáme demografické údaje o Polichne od roku 1700.
Demografické údaje o Polichne od roku 1700:
| rok | narodených | sobášených | zomretých | poznámka |
|---|---|---|---|---|
| 1700 | 13 | 3 | 8 | |
| 1705 | 16 | 2 | 10 | |
| 1710 | 7 | 12 | 145 | v tomto roku pustošil mor (pestis) |
| 1711 | 5 | 16 | 6 | najväčší počet sobášených |
| 1715 | 7 | 2 | 10 | |
| 1720 | 8 | 5 | 13 | |
| 1725 | 9 | 2 | 14 | |
| 1730 | 13 | 4 | 11 | |
| 1735 | 10 | 2 | 12 | |
| 1740 | 6 | 4 | 7 | |
| 1743 | 27 | 3 | 4 | najviac narodených v jednom roku |
Protokol cirkvi ev a.v. v Polichne za pôsobenia Pavla Slančíka
„Protocoll Cirkvi evanj. Aug. vyz. Polichňanské od roku 1861 dne 11-ho aug. pod kněžstvím Pavla Slančíka“ (je vedený od strany 95), ktorého vyvolila cirkev za farára v Polichne. Úrad prijal 7. augusta 1861 (bol privezený z Uhorského) a 11.augusta 1861 bol inštalovaný Pavlom Rellom dekanom z Ábelovej a Danielom Maróthym, kazateľom z Ľuboreče. 25. augusta 1861 (v nedeľu XIII. po Sv. Trojici) zadržal sa konvent cirkevný v chráme. Garaj Ďuro Fízeľ, Liszka Jano starší, Ambros Jano Jakubko, Folten Jano, Fylyka Ondrej richtár, Mihaly Jano, Ambros Ďuro, Veszteg Ondro, Rjasz Ďuro, Koszka Palo kurátor, Paunjar Ďuro kostolník a iní. Slančík v I. bode vyzval, aby cirkev ku krajšiemu životu procitla. V II. bode kurátor Pavel Koszka uviedol, že v cirkevnej kase sa nachádza 26 zl. a 109 kr. III. Cirkevné 1.zeme Za hájom, 2.Dežma z raže a ovsa, 3.Stará Reštaurácia v cirkvi, 4.Krčma – árenda 27 zl. do cirkevnej kasy, 5.Mlyny, aby jedna polovica dôchodku z mlyna išla obci a druhá cirkvi. IV. Poslušnosť a poriadok cirkvi pri cirkevných prácach (plnenie príkazov kurátora a kostolníka), V. Reparácia, VI. Farské drevo, VII. Odovzdávanie dežmy na Pavla, VIII. Voľba cirkevnej vrchnosti. Podpísali Pavel Slančík miestny farár
Koszka Palo kurátor
Daniel Bazovský miestny učiteľ
Paunjar Ďuro kostolník
Fylika Ondro richtár (nevedel písať dal krížik)
1862 cirkevníci, rektor Daniel Bazovský, Pavel Melich kurátor a Ján Liszka st. prevzali organ v Ďarmotách (lebo tu dostala cirkev darom nový organ) za 170 zlatých a preniesli do Polichna. Organ opravil Karel Bakoš, organár z Ciglédu, za 80 zl. 12.augusta 1862 daroval P. Candidát Ján Huraj – roven z Lovinobane jednu pečať pre cirkev urobenú v Temešvári. Pečať mala kruhopis. „CIRKEV EV. AUG. VYZN. POLICHNO“ v polkruhu: nezoufej a malý kríž. V rokoch 1862-63 dala cirkev pokryť vežu bielym plechom. Urobil to Ján Szabó za 244 zl. a Ján Mayer z Lučenca za 156 zl.
V roku 1863 sa vyhotovila podmurovka pod zvony – murári Nedbal, Krivoš a ešte jeden tretí, pomáhal aj murár Jucha. Lipa pred vežou bola vysadená na jar na pamiatku pokrstenia Slovanov.
V roku 1865 napadlo toľko snehu, že spadol krov školy. Opravu vykonal Ján Trnka mlynár polichniansky za 50 zl. Postavenie celej pajty stálo cirkev 150 zl. Vodu pri murovaní zabezpečovali v sudoch cirkevníci z Timravy. Každý deň sa spotrebovalo od 6 do 8 sudov. Murári obložili aj kostol za 14 zl. r.c.
V roku 1866 pred Veľkou nocou dostala cirkev v Polichne od podporovacieho ženského spolku v Pešti darom konvicu zo striebra pozlatenú s maďarským nápisom „Polichnianskej ev.a.v cirkvi venuje ev.a.v. ženský podporný spolok ako Veľkonočný dar 1866“ a jednu misku na oblátky tiež z „chyňanského“ striebra, tiež pozlátenú a k tomu ešte dva svietniky na oltár.
V roku 1870 kazateľ Pavel Slančík písal do B.Bystrice p. Fr. Baltíkovi (vtedy profesorovi gymnázia) či nepozná niekoho, kto by namaľoval oltárny obraz. Odporúčaný bol Jozef Božetech Klemens (1817-1883), ktorý v auguste 1870 prišiel do Polichna. Schválil, aby pôvodný štvorhraný kostôl bol zaoblený a urobil nákres nového oltára.
V roku 1871, keď kurátorom bol Paľo Melich a kostolníkom Jano Riaz, cirkevníci pristúpili k obnove chrámu. Kostol bol „dotočený“ od východu okrúhlym výpustom, ktorý urobil liptovský murár za 120 zl. Oltárny obraz Krista pri studnici Jakubovej namaľoval spomínaný J.B.Klemens za 150 zl. Krov nad okrúhlinou urobil Ján Karas mlynár polichniansky. Na jeseň bol vyhotovený oltár Antonom Vidinským, ktorý obnovil aj chór, zafarbil stolice i organ. Poslednú nedeľu trojičnú bolo posvecenie chrámu takto obnoveného. Pri tejto slávnosti liturgoval p.Pavel Rell ábelovský farár, p.Juraj Petényi budinský farár, ktorý mal reč z kazateľnice (kancla), p.Daniel Maróty od oltára urobil posviacku chrámu, miestny farár Pavel Slančík robil výsviacku. Obnova chrámu stála cirkev 1900 zl. V južnom uhle novovystavenej okrúhliny chrámovej bola vložená pamätná listina
Tri lipy pred kostolom, na južnej strane boli na jar roku 1872 vysadené na pamiatku obnovenia chrámu a jeho vysvecenia. 15.júna 1872 bola na Polichne naprávka komasacionálna pri ktorej bolo darované farárovi 18 jutár na jednu secesiu prislúchajúcej pasvy, 8 jutár pasviny, a učiteľovi vyše jeho kompetencie 4 jutrá pastviny. Cirkev dostala 20 jutár nápravky pod kostol a okolo kostola 300 štvorcových siah. Predtým cirkev nemala žiadnych pozemkov.
14.septembra 1875 bola v cirkvi ev. v Polichne vizitácia dr.Gustáva Szeberényho pána superintendanta banského okolia.
30.decembra 1877 bolo valné zhromaždenie cirkvi pod predsedníctvom miestneho dozorcu P. Michala Agõvera a Pavla Slančíka miestneho farára.
V rokoch 1878-89 bola vystavaná nová školská sieň (zodpovedajúca zákonu). Múry urobili liptáci a vrch vyhotovil tunajší hospodár Jano Koska Krajčo a Jano Filka vyznajúci sa do tesárstva. Úplne bola táto školská trieda vyhotovená až v roku 1886 pre nedostatok peňazí.
Ilustratívne (skrátene) uvedieme priebeh bohoslužby 3.mája 1891. Po treťom zvonení, ako obyčajne išlo sa do chrámu, kde od oltára zaspieval „Najsvetejší…“, potom nasledovala náboženská pieseň „ Tě Bože chválí…“(Tranoscius 971), potom antiphona „Oslavujte Hospodina neboť je dobrý“, modlidba z Agendy a druhá pieseň „Kniha obrance Zboru krížového…“, po nej „Pán Búh budíž s Vámi“ a prečítanie evanj. textu (16 kapit. 1-4). Tretia pieseň bola veľkonočná „Veríme…“, potom kazateľ predniesol kázeň „Dika Tobě Hospodine žes cirkvi své obnovené Dal pokoj bezpečnost v zemi. Z lásky své pokojné. Amen“. Načrtol históriu ev. cirkvi a.v., obdobie prenasledovania evanjelikov, galeje, až po tolerančný zákon Jozefa II. 26.zák. čl.1791 a Leopolda II. Text Žalmu 126 – vysvetlenie. Téma: „K čemu nás zavazuje náboženská svoboda? I. K díku činení Pána Bohu, II. Ku pripomínání sobě horlivosti náboženské otcú našich, III. K napomínání cirkvi naši, ďalšie motlitby a piesne.
Oltárny obraz, ktorý namaľoval Klemens asi tri roky po obnovení chrámu začal pukať a maľba odpadúvať obzvlášť na spodku obrazu. Slančík sa obrátil na Ľudovíta Kubányho maliara bývajúceho v Dolných Strhároch, či by obraz nenapravil. Obraz bol odnesený na Strháre. Kubáni, odpísal, že obraz je zaplátaný, ale stále bude pukať a farba z neho vlhkosťou chrámu odpadúvať. Miesto neho nový obraz z rovnakou tematikou namaľoval Ľudovít Kubány (1855-1912) maliar, syn farára z Dolných Strhár za 40 zlatých.
V roku 1892 si cirkev zaopatrila zo 100 zlatového daru Abraháma Gyürkyho ablegata lučenského okresu 59 kg ťažký zvon z lejárne Seltenhoferovej v Soproni, Za starý rozštiepený 32 kg ťažký zvonček dostala cirkev od firmy 25 zl. 60 kr.
V roku 1898 Božena Slančíková prispela na celkom ošúchaný a pozlatený zborový kalich 2 dukátmi na pozlatenie.
27.júna 1898 padal hrozný ľadovec, ktorý zničil úrodu, takže ľudia nemali ani na siatie ani na živnosť. Siedmi boli poistení, tí dostali náhradu za utrpenú škodu. Hospodin dal však hojnú úrodu v zemiakoch a „teplú“ zimu vhodnú k zarábaniu na každodennú živnosť.
Na jeseň 1898 zadovážila si cirkev v Polichne úradnú pečiatku pre farský úrad s maďarským nápisom “Polichnai ág. hitv. ev. lelkész hiv. pecsétje“ (Pečať ev. a.v. farského úradu v Polichne), ktorá mala okrúhlu podobu a stála 2 zl. 45 kr.
18.marca 1900 bolo valné zhromaždenie ev. a.v.cirkvi v Polichne, pretože prezbytéri, to jest starší cirkve predtým vyvolení, už zväčša vymreli, valné zhromaždenie vyvolilo prezbytérov: Koska Paľo Ferove Ambruš Ondro Ferove, Koska Jano Krajčo, Karman Ondro Koska, Garaj Ondro Španiel, Garaj Ondro Šinka, Garaj Jano Folten, Bobál Jano, Ambruš Ondro Liska, Filka Jano Aláč,Filka Ondro, Stevka Jano.
Na valnom zhromaždení 20.mája 1900 konvent predniesol požiadavku usporiadania kantorsko-učiteľského platu. 1.Sosýpka, ktorá dosiaľ činila 34 kyty sa zvýši na 40 kýt 1-2 kýty z mlyna. 2.Miesto obrábania zemí kantorsko-učiteľských budú cirkevníci platiť 120 zlatých rak.c. , tak že jeden osminár bude platiť 1 zl. a 20 kr., želiari po 50 kr. 3.Zeme dá cirkev do árendy 1-2 gazdom. 4.Kantácie zostanú ako boli, každý gazda a želiar dá na kantáciu po 6 krajciarov. To učiní 24 zl. ročne. 5.Miesto hostinácie Blažeja a Gregora dá každý gazda po 35 krajciarov, želiari po 20 kr. To učiní 33 zl. ročne. 6.Koledy zostanú tak ako boli, asi 9 zl. 7.Od dieťaťa do každodennej školy chodiaceho dostane 2 zl. 8.Od opakovacích po 1 zl. 9.Od obci na drevo 20 zl. Drevo donesú cirkevníci do školského dvora. Čistý dôchodok ev. farára v Polichne z 3.novembra 1900 bol cenený ná 1224 korún 54 hal., takže farárovi 5.mája 1901 ešte zaplatili 375 korún a 46 hal.
27.júna 1900 bola v ev.a.v.cirkvi v Polichne cirkevná vizitácia, ktorú konal dr. Fridrich Baltik, biskup preddunajského okolia. Z tej príležitosti boli cirkevné staviská vybielené, sanctuarium (svätyňa) osemhrannými tehlami vydláždená a nová hrada oddeľujúca sanctuarium položená.
V októbri 1900 Štefan Gajdoš rím. kat. prenčovský učiteľ reparoval organ v polichnianskom chráme a síce miesto dvoch už potrhaných mechov jeden nový spravil, tiež novú klaviatúru urobil a iné menšie previedol za 150 korún. Celá oprava stála 193 korún 16 hal. (ženy sa zložili 184 korún 70 hal., ostatné sa doplatilo z cirkevnej pokladnice).
V roku 1904 pod kurátorstvom Ondra Koporca pecha bola premenená čeľadnícka chyža v učiteľskom byte za obývaciu izbu pre učiteľa a pitvor s nákladom 256 korún.
V roku 1906 za kurátorstva Ondreja Ambroša lisku a kostolníctva Jana Kosku krajčove sa dala nová povala na čeľadnú chyžu a špajz na fare s nákladom 200 korún.
V roku 1907 opatrila si cirkev do chrámu luster (za 50 korún) a krstiteľnicu (160 korún), teda spolu 210 korún. Ženy a sčiastky aj dievčence sa podieľali na nákupe sumou 152 korún, chýbajúcich 58 korún sa dodalo z cirkevnej kasy.
V roku 1908 na jar sa pokryl okrúhly výpust chrámu zinkovým plechom prostredníctvom Morica Spitzera z Lučenca, keď kurátorom bol Ondro Garaj Šinka a kostolníkom Jano Garaj Fízel s trovou 364 korún.
Posledný zápis Pavla Slančíka je z jesene roku 1908, keď sa dala poval na zadnú bývaciu izbu učiteľovu prostredníctvom domácich majstrov, čo stálo cirkev 148 korún (474 str. Protokola cirkvi ev. aug.v. cirkevnej zápisnice, ktorú viedol Pavel Slančík od 11.augusta 1861 do jesene 1908). Pavel Slančík zomrel 13.mája 1909. Božena Slančíková, jeho dcéra vtedy bola po operácii v nemocnici v Balážskych Ďarmotách. Po otcovej smrti sa musela matka vysťahovať z polichnianskej fary. Na jeseň roku 1909 sa presťahovali do susednej Ábelovej.
Rímsko-katolícka cirkev
V Polichne patrila pod matkocirkev Divín. Rim-kat. farský úrad Divín, farský obvod: Divín, Budiná, Dobroč, Dobročská Lehota, Lentvora, Lovinobaňa, Píla, Podrečany, Polichno, Ružiná, Tuhár.
Matriky:
Narodených 1688-1895
Sobášených 1686-1895
Zomrelých 1686-1928
V roku 1813 v Polichne bolo len 8 rímsko-katolíkov! V roku 1836 ku matkocirkvi v Divíne patrilo až 11 obcí, medzi nimi aj Polichno.
V publikácii: Drenko, J. – Šupín, M.: Ružiná (monografia) Ružiná 1999 na str. 97 -98 je zoznam správcov z rímsko-kat. farnosti v Divíne až po súčasnosť.
Pretože dochádzka do kostola v Divíne (pokiaľ nebola vystavená cesta) z Polichna bola obtiažna. Rím.-kat. veriaci z Polichna navštevovali Kaplnku Sv. Antona Vyznávača postavenú medzi Lupočou a Polichnom v lese v roku 1696, kde bola aj pustovňa. Rím.-kat. veriaci z Polichna boli poddanými Forgáčovcov z Haliče, ďalší boli prisťahovalci. Schematizmy Rožňavskej diecézy z r. 1854, 1897 a 1901 vykazujú: V Lupoči kaplnka sv. Antona Vyznávača postavená medzi horami (lesmi) r. 1696.
Na uvedených mapách z druhej pol 19.storočia je zaznamená lokalita Antolík, pod Antolíkom. Postupne však kaplnka pri Lupoči a pustovňa chátrala. Neskôr podľa ústnej tradície obyvatelia Lupoče kaplnku rozobrali a chceli postaviť kostolík v Lupoči na mieste, kde je v súčanosti kríž na cintoríne. Stavba sa však nerealizovala.
V celku môžeme zhrnúť, že kaplnka sv. Antona Paduánského bola postavená v lese pri Lupoči v r. 1696, obnovená v r 1754 Jánom Forgáchom (Forgáč). Sv. Anton Paduánsky (1195 v Lisabone-1231 v Padove – Padua v Taliansku), ktorý bol šíriteľom rehole Františkánov v Afrike. Jeho pamätný deň je 13-jún (keď sa konali aj v kaplnke pri Lupoči bohoslužby). Predpokladáme, že zasvätenie kaplnky bolo podporované aj Františkánmi z kláštora z Fiľakova. Pustovňa pri kaplnke bola postavená Jánom Forgáchom v roku 1753, kde pôsobil pustovník Ján Alexi (1723), ktorý bol vzdelaným mužom, lebo absolvoval štúdium logiky. Kaplnku dal v r. 1696 postaviť gróf Adam Forgách (1663-1746), prvé bohoslužby konal Juraj Majus zo Starej Haliče (tu pôsobil v r. 1693-1698).
Židia – Izraeliti
Do Polichna sa židia dostali v pol. 19. storočia, boli tu 2 rodiny. Jedna rodina vlastnila krčmu (Blumenthal). Sídlom židovského matričného obvodu bol Lučenec, kde matriky boli vedené od r. 1851. Najbližšiu synagógu mali Židia v Haliči (tu bol aj cintorín) a v Lučenci.