Polichno susedí s chotármi obcí Ábelová, Tuhár, Stará Halič, Lupoč, Praha a Lentvora.
Dedina leží v plytkej doline Polichnianskeho potoka. Chotárne názvy zhromaždil Bartolomej Krpelec. V Polichne za starších čias bolo trojdielne obhospodarovanie pôdy. Celý chotár bol rozdelený na tri diely, ľudovo zvané „taraty“.
V jednej tarate boli zasiate oziminy, v druhej jariny a v tretej boli úhory (ktorým nechali rok oddychu). Druhý rok dali do úhorov po pohnojení oziminy. Do taraty, v ktorej boli oziminy, nasledujúcu jar boli zasiate bez prihnojenia jariny. Zemiaky sadili v tarate úhorovej. Z trojdielneho poriadku sa vynímali lúky a konopiská. Namiesto úhorov neskôr vznikali ďateliniská, bôľhojiská, čo umožnili držanie väčšieho počtu statku. Keď roľa bola svahovitá, na konci nechával gazda menší priestor na lúčku (ľudove úvrate), s tým, že z jeho role vymočená hnojová dobrota bude hnojiť aj túto lúčku.
Ilustratívne názvy honov polichnianskeho chotára (sú čisto slovenské): Nad válovy, Za vrch, Hustý buk, Močiar, Za brezy, Hlohovo, Trnkošovo, Teľačiarske, Nad paseku, Dielnice, Kolíky, Timravy, Butkovo, Kríže, Blážovo, Páriš, Kotlište, Na blato, Dlhé diele, Osičie, Prácka, Púť, Vohrad, Potôčok, Hrková, Za makovište, Tŕsť, Kratiny, Na hlinky, Koliby, Šafara, Ždiar,… Polichno je zaujímavé tým, že ako vrchárska obec nemá lazy. Chotár (480-817 m.n.m.) je od severu a severozápadu chránený len veľmi málo a preto je vystavený zo severu a severozápadu vetrom. Treba uviesť aj zaujímavé „sklady“ – t.j. miesta, kde sú nahádzané skaly nazbierané z poľa. Väčšinou zastupujú medze, niektoré 1,5-2 m široké a vyše metra vysoké.
V okolí Tuhára a Ružinej sa nachádza kryštalický vápenec a ťaží sa tu mramor. Polichno a okolie má hnedé lesné až podzolované pôdy. Pôda je ľahká, kamenistá, málo je tu piesku a hliny.
Klimatické pomery: Ostrôžky patria do oblasti mierne teplej, horskej klímy, s priemernými januárovými teplotami -3°C až -6°C. Jarné mrazy bývajú veľmi časté a preto ostalo príslovečnosťou obce: „Na Políchne i na Jozefa človek zamrzne“. Júlové teploty 16-17,5°C. Zrážky bývajú okolo 650 až 700 mm.
Hydrograficky Ostrôžky patria zväčša k povodiu Ipľa, do ktorého odvádza vody Tisovník, Ľuboreč a Tuhársky potok. Polichniansky potok (preteká cez dedinu), naplní sa len pri väčších zrážkach, je prítokom potoka Mašková, ktorý ústi do Ipľa. Kamenistá pôda Políchna a okolia vodu nielen prepúšťa, ale aj rýchlo odvádza po spodnej nepremokavej vrstve. Preto je to kraj, ktorý trpí suchotou (je tu aj málo lesov). Hojný prameň je pod Husárovom, výbežkom Bralca, volá sa Timrava. Z neho čerpá vodu aj vodovod obce (od roku 1926). Sú tu ešte dva pramene, niže dediny a to Válovy a na Jame. V blízkosti obce sú pôvodné mlyny Polichniansky, Ábelovský, Lentvorský a Tuhársky. V chotári pramenia Ábelovský a Ľuborečský potok.