Gabriel Balašovic (1711 Senné-1754 Szügy)
Pedagóg
Otec Pavol Balašovic, učiteľ v Sennom, ev. farár v Polichne v r. 1717-1721 a Galgagute, matka Judita (sestra Samuela Hruškovica – spisovateľa). Gabriel chodil do školy v Polichne, Dolnej Strehovej, …, B. Bystrici. Od 17.1.1728 študoval na univerzite vo Wittenbergu, neskôr vychovávateľ a ev. farár v Szügyi (Sudince), kde napísal pedagogické dielo. „Gabriel Balašovic: Návrh na nápravu škôl dedinských z roku 1749“ (rkp., tlačou v Bratislave 1956). Rkp. je vzácnym prameňom pre poznanie pomerov na dedinských školách Novohradu. Žiadal, aby sa zaviedla povinná školská dochádzka a vyučovanie v materinskom jazyku, vzdelávanie dievčat, pestovanie telocviku a školských hier (čo svedčí o tom, že poznal diela Jana Amosa Komenského).
Michal Petian (1750-1827)
Cirkevný historik
V Polichne pôsobil ako ev. farár v r. 1797-1827, cirkevníci pod jeho vedením vystavali kostolnú vežu v r. 1811.
Gabriel Petian (14.9.1755 Polichno-19.7.1821 Ábelová)
Ev. farár, syn Adama Petiana ev. farára z Polichna
Gabriel študoval vo Wittenbergu teológiu. V Ábelovej pôsobil od 19.11.1782 do smrti 1821 ako ev. farár. Bol veľkým znalcom hebrejčiny. Manželka dcéra Hornostrhárskeho farára Nicolaidesa Anna, mali 3 synov a 5 dcér. Z nich napr. Ján Šalamún Petian-Petényi (1799-1855) zoológ, ornitológ, ev. farár, prírodovedec.
Daniel Petian (19.9.1772 Polichno-6.9.1828 Príbelce)
Národnokultúrny pracovník, ev. kňaz
Otec Adam P. ev. farár v Polichne v r. 1752, matka Mária rod. Komjátyová, mal 4 bratov z nich Michal (1750-1827) cirkevný historik, Gabriel (1726-1821) ev. farár. Daniel Petian navštevoval základnú školu v Polichne, od r. 1786 študoval na ev. lýceu v B. Štiavnici, 1792-1795 v Bratislave, 1795-1797 teológiu na univerzite v Jene, od 1797 ev. farár v Príbelciach, známy ovocinár. Manželka Kristína rod. Paceková, mali 7 dcér a 5 synov – z nich Juraj (1825-1897) ev. farár v Budinej. Daniel – národný buditeľ, od r. 1810 člen Učenej spoločnosti banského okolia, podporoval slovenskú tlač. Autor rkp. práce k dejinám uhorskej ev. cirkvi. Jeho Knižnicu darovali potomkovia Matici slovenskej (1870).
Juraj Nathanel Petian (20.4.1806 Polichno-18.4.1859 Lešť)
Národnokultúrny pracovník, ev. farár
Otec Michal Petian (1750-1827 ev. farár v Polichne), matka Agneta rod. Meleghová, mal 2 sestry a 5 bratov. Juraj študoval na gymnáziach v Lučenci, Levoči a Modre, teológiu študoval na lýceu v Bratislave. Od 1827 ev. farár v Polichne, kde dal vystavať faru, od r. 1828 pôsobil v Turom Poli. Manželka Mária rod. Goldbergerová. Juraj sa sal podporovateľom slovenských národných podujatí a ústavov, testamentálne venoval základinu 7.000,- zl. na založenie Matice slovenskej.
Ján Vladár Gašparides (24.5.1794 Lešť-25.3.1862 Radvaň)
Spisovateľ
Pochádzal z remeselníckej rodiny. Do 1829 študoval teológiu vo Viedni. Ev. farár v Polichne (1828 – 1855), za jeho pôsobenia si cirkev vystavala školu. Z pozície osvietenského vzdelanca chcel odstrániť zlozvyky a povery svojich cirkevníkov, dostal sa do sporu aj s nadriadenými, preto ho r. 1856 suspendovali. Prispieval do Slovenských novín. Autor básní a dramatických pokusov v duchu klasicistickej poetiky. Dielo: Básniřský sládek 1-3. B. Bystrica 1846, 1847, 1849.
Juraj Čečetka (23.4.1907 Polichno-24.6.1983 Bratislava)
Pedagóg, spisovateľ
Otec Alexander Čečetka bol učiteľ a správca jednotriednej školy v Polichne, matka Izabela rod. Slančíková. sestra B.S.Timravy (1870-1948), brat Ľudovít Čečetka (1910 právnik). Otec bol Jurajovi aj prvým učiteľom, dal mu základy vzdelania. Po skončení štvrtej triedy ľudovej, v rokoch 1917-1925 študoval na gymnáziu v Lučenci, 1925-1929 filozofiu a francúzsky jazyk na Filozofickej fakulte UK v Prahe. Počas univerzitného štúdia sa jeho záujem sústredil hlavne na psychológiu. Po skončení štúdia prešiel pracovať ako asistent- psychológ do bratislavskej poradne pre voľbu povolania. Vysokoškolské štúdiá dokončil na bratislavskej Filozofickej fakulte UK rodu 1931 doktorátom z filozofie. V r. 1936 začal externe prednášať na Pedagogickej akadémii v Bratislave v šk. rok.1938/39 sa stal jej riaditeľom. V roku 1937 sa habilitoval za docenta pedagogiky,1939 – univerzitný profesor. Ešte v roku 1938 odchádza na krátky čas za referenta Pedagogického odboru Matice slovenskej v Martine. Po roku 1945 sa stal vedúcim Katedry pedagogiky a psychológie KU a v rokoch 1953/54 a 1956/57 i prodekanom Filozofickej fakulty UK pre pedagogické veci. Od roku 1964 pracoval vo VÚ pedagogickom a v roku 1972 sa vracia na Filozofickú fakultu UK až do dôchodku v roku 1972. Svoje vedecké práce robil na základe vlastných výskumov. Pedagogické dielo profesora PhDr. Juraja Čečetku obsahuje 24 knižných prác, 33 štúdií v zborníkoch a okolo 400 časopiseckých článkov a recenzií. Je prínosom do pôvodnej slovenskej pedagogickej teórie a v mnohom ohľade ovplyvňovalo i pedagogickú prax (nar. 23.4.1907 Polichno zomr. 24.6.1983 Bratislava).
(pramene: Prof. dr. Jozef Mátej, DrSc. „Pedagogické dielo prof. dr. Juraja Čečetku“)
Ľudovít Čečetka (6.4.1910 Polichno)
Právnik, publicista
Otec Alexander Čečetka bol učiteľ a správca jednotriednej školy v Polichne, matka Izabela rod. Slančíková. sestra B.S.Timravy (1870-1948), brat Juraj Čečetka (1907 pedagóg). Do školy začal chodiť v Políchne, potom študoval na Ref. reálnom gymnáziu v Lučenci kde maturoval v roku 1928. Potom na právnickej fakulte UK v Prahe, práv. fakulte UK v Bratislave. Tu bol aj promovaný 27.1.1934. Po škole pracoval 2 roky v právnickej kancelárii a od 1.1.1935 až do 30.7.1965 v Červenom kríži, v rôznych vedúcich funkciách; v r. 1945-48 ako riaditeľ Slovenskej divízie ČSČK v Bratislave, po roku 1948 v podradnom postavení, po odchode z ČK až do dôchodku v r. 1974 v krajských zdravotníckych zariadeniach.
Literárna a publicistická činnosť od študentských rokov až do roku 2000 v novinách a časopisoch. (Živena, Matičné čítanie, Tvorba, Kultúrny život, Rodina a škola, Slniečko, Národné noviny, Práca, Sme). Knižne nepublikoval.
Lenka Dedinská (18.3.1916 Tomášovce)
Učiteľka, autorka učebníc, ochotníčka, zaslúžilá školská pracovníčka
Študovala na gymnáziu (1927 – 1930) a Učiteľskom ústave (1932 – 1936) v Lučenci. Pôsobila ako učiteľka aj v Polichne. Do roku 1978 pôsobila vo Výskumnom ústave pedagogickom v Bratislave, kde žije na dôchodku.
Mária Lizoňová, rod.Matlochová (1.11.1920 Zvolen-1944)
Spisovateľka
Prvá manželka pána farára Ivana Lizoňa. Počas pobytu v Polichne začala literárne pôsobiť, v roku 1946 vyšla kniha rozprávok „Kocúr Žmurko“, písala pod pseudonymom „Teta z Polichna“. V roku 1944 sa aktívne zapojila do SNP. V novembri 1944 zavraždená fašistami, pochovaná je vo Zvolene.
Mgr. Dušan Lizoň (15.3.1939 Zvolen)
Pedagóg
ZŠ začal navštevovať v Polichne a ukončil ju vo Zvolene. V roku 1957 absolvoval JSŠ vo Zvolene, v r.1959 ukončil históriu a geografiu n VPŠ a v r.1984 na Pedagogickej fakulte v B. Bystrici. Študijné a profesijné pobyty v r. 1995 Holandsko, v r.1997 Fínsko – miestna samospráva. Predseda Valného zhromaždenia Lesného podniku mesta Zvolen s.r.o., predseda Valného zhromaždenia Zolium Zvolen s.r.o. Do r.1990 podpredseda MsNV pre úsek nadstavby vo Zvolene, člen celoslovenskej rady ZMOS (1944-1999), predseda regionálneho združenia ZMOS okresov Zvolen, Detva Krupina. Primátor mesta Zvolen od 6.6.1993 do 15.1.1999. Od 1.12.2001 riaditeľ VI. ZŠ vo Zvolene. ženatý. Jeden syn.
Ľubomír Lizoň (23.10.1942 Polichno-20.8.1988)
Redaktor
ZŠ navštevoval v Polichne, Haliči a ukončil ju vo Zvolene. V rokoch 1956-60 absolvoval Strednú školu umeleckého priemyslu v Bratislave. V rokoch 1960-70 pôsobil ako kultúrny a propagačný pracovník Bučina n.p. Zvolen. Od roku 1970 šéfredaktor okresných novín Vpred, ženatý -2 synovia. 1988 náhle zomrel 46 ročný, pochovaný je vo Zvolene.
Michal Ondrejovič
Významný školský a osvetový pracovník okresu Lučenec
V školstve začal pôsobiť v roku 1930 (vo Vidinej) a od roku 1934 učil v jednotriednej škole v Polichne. V roku 1944 sa aktívne zapojil do SNP. Po vojne pôsobil ako odborný učiteľ meštianskej školy v Lučenci a potom ako okresný osvetový inšpektor a vedúci odboru kultúri ONV v Lučenci. Spoluorganizoval divadelný ochotnícky súbor Timrava a spevokol Ozvena. Jeho pričinením bol v Lučenci zriadený mestský rozhlas, Okresná ľudová knižnica, kino, nové osvetové besedy v Divíne, Haliči, Budinej, Polichne. V roku 1960 sa vrátil opäť do školy a učil ešte 11. rokov v II. ZDŠ v Lučenci. Zomrel vo veku 70. rokov.
Pavel Koporec (15.8.1931 Polichno)
Stredoškolský profesor
Do školy chodil v Políchne, Tomášovciach. Maturoval na Lučenskom gymnáziu. Vysokoškolské štúdiá dokončil v Bratislave v roku 1955 na Prírodovedeckej fakulte Komenského v odbore fyzika, chémia. Učil na gymnáziu v Lučenci, v Michalovciach a Košiciach. Bol prenasledovaný komunistickým režimom za svoje náboženské zmýšľanie.
Pavel Slančík (24.1.1833 Lovinobaňa–13.5.1909 Polichno)
Národný pracovník, 48 rokov evanjelický farár v Polichne
Okrem ľudovej školy v rodisku, učil sa v Ožďanoch, Kežmarku a v Banskej Štiavnici, kde i maturoval. Teológiu skončil v Bratislave. Potom odišiel v roku 1857 do Halle. Oženil sa ako 28 ročný so 16 ročnou Evou Máriou Honétzy (1847–1923, dcérou farára z Kyjatíc v Gemeri). V manželstve mali 11 detí, z ktorých dospelého veku sa dožili Pavel, Irena, Božena a Bohuslav (dvojčatá), Izabela a Mária. Pavla do úradu v Polichne 11. Augusta 1861 uvádzali Daniel Maróthy (farár z Ľuboreče) a Pavel Rell (ev. Farár z Ábelovej). Pavel Slančík v roku 1863 bol spoluzakladateľom Matice slovenskej v Martine. Slančík bol ušľachtilým človekom, ktorý sa nepovyšoval na ľud. Pre veľmi skromné hospodárske pomery v rodine si všetky deti absolvovali nižšie školy doma. Otec ich každodenne učil a len na konci roku odchádzali robiť skúšky. Každodenným zvykom Pavla Slančíka bolo, za pekného počasia, chodieval sa pred obedom prejsť po hradskej až k farskému poľu, ktoré bolo vzdialené od dediny pol druha kilometra. Žena Pavla, Eva Mária, musela byť aj dobrou matkou, hospodárkou i ľudovou liečiteľkou. Svoje dcéry vychovávala tak, aby poznali všetky domáce práce.
Pavel Slančík
Spisovateľ
Najstarší syn Pavla Slančíka farára v Políchne. Študoval teológiu, spočiatku národne uvedomelý, písal slovenské básne, keď sa oženil v dolnom Novohrade pomaďarčil sa. Z jeho listov, keď odišiel na penziu k svojmu synovi do Duna földvár, však vyplýva vrúcny vzťah k rodnému kraju a Slovensku.
Bohuslav Slančík (2.10.1867 Polichno–20.6.1951)
Evanjelický farár
Dvojča spisovateľky Boženy Slančíkovej. Od roku 1909 po smrti otca, žila u neho sestra Božena spolu s matkou. Ako farár pôsobil v Ábelovej do roku 1937. Podľahol maďarizácii. Penziu dožíval v Lučenci.
Irena Slančíková – Laciaková (2.10.1865 Polichno–14.2.1951 Zvolen)
Spisovateľka
Po učení v Polichne rok navštevovala meštiansku školu v Banskej Bystrici. V roku 1887 redaktorka rodinného rkp. zábavno-poučného časopisu Ratolesť. Písala verše i prózu. Prispievala do slovenských novín a časopisov pod pseudonymom Poľanská. Vydala sa za Michala Laciaka (1860–1954 ev. farára, novohradský senior 1922), pôsobil v Hornom Tisovníku, mali dvoch synov a dve dcéry. Po roku 1945 začas žili aj v Lučenci.
Izabela Slančíková – Čečetková(1870-1948)
Sestra B.S.Timravy
Vydala sa za polichnianskeho učiteľa Alexandra Čečetku.
Mária Slančíková – Krpelcová
Sestra B.S.Timravy
Vydala sa za Bartolomeja Krpelca (1879–1957, školský pracovník v rkp. zanechal národopisnú prácu o Polichne).
Božena Slančíková – Timrava (2.10.1867 Polichno–27.11.1951 Lučenec)
Spisovateľka, národná umelkyňa
Otec, Pavel Slančík, evanjelický farár v Polichne. Božena navštevovala dva roky ľudovú školu v Polichne, potom ju učil otec. V rokoch 1881-82 absolvovala 4 triedy meštianskej školy v Banskej Bystrici, neskôr urobila skúšky na Učiteľskom ústave v Lučenci. Od roku 1882 do 1909 žila v Polichne, kde sa venovala literárnej tvorbe. Po smrti otca sa presťahovala k bratovi Bohuslavovi do Ábelovej, kde bola vychovávateľkou v detskej opatrovni. Po roku 1945 odišla do Lučenca, kde zomrela v roku 1951.