Prírodné podmienky Polichna a okolia poskytovali materiál, na ktorý sa viažu určité druhy stavebnej technológie a konštrukcií. Lesy poskytovali drevo, z ktorého sa stavali domy technikou zrubovou, stĺpovou, rámovou a hrazdenou. Tieto budovy okrem dvoch vyhoreli v r. 1854. Potom niektoré domy stavali z hliny technikou vykladania a nabíjania, hlina sa formovala do surových tehál a od pol. 19. storočia sa tehly aj pálili. Hlavným materiálom pre výstavbu domov i hospodárskych budov bol kameň, opracovaný aj neopracovaný, so spojivom i bez spojiva.
Polichno je potočná radová dedina. Z 19.storočia sa zachovalo niekoľko ojedinelých zrubovaných dvojpriestorových domov. Okná v šírke dvoch brvien. Studený pitvor, v izbe pec. Za domom pristavaná maštaľ a šopa. Domy omazané a obielené. Zástavbu charakterizujú trojpriestorové murované domy z konca 19.storočia a z 1. polovice 20. storočia. Domy boli väčšinou kryté slamenými šupkami (z ražnej slamy).
V Polichne ešte aj koncom minulého storočia svietili v tmavých izbách a komorách len „trieskami“ – akýmisi fakľami z hrabového dreva. „Triesky“ bývali 60-70 cm dlhé a 5-6 mm široké a upevňovali ich do „posvetáča“ – hrdší posvetáč predstavoval často nejakú figúru. V týchto starých domoch nebývalo ani dlážky, ale len zem urovnaná a ubitá drevenými kyjanicami. Podstena bola asi 80 cm široká a do ubitej zeme vkladali ešte tľapkavé kamene, aby tam bolo sucho. Preto aj odkvap zo strechy bol taký široký, aby voda netiekla na podstenu. V lete sa tam sušili hríby, fazuľa, neskoršie konope a ľan a na zimu sa tam ukladalo porúbané drevo. Vystrojenie domov bolo veľmi skromné.
V domoch od ulice prvou miestnosťou bola izba, polichniansky chyža. Za ňou pitvorec, cez ktorý sa vchádzalo do domu. V ňom za dverami bol východ rebríkom (lojtrou) na povalu nadizbovú a nadkomorovú. Za pitvorom nasledovala komora, na ktorej boli len dve malé okienka, vo veľkosti 1 -20 cm. Za komorou bola maštaľ, ktorá mala samostatný vchod zo dvora. Za maštaľou mávali majetnejší gazdovia ovčinec, ktorý tu volali košiar. Za košiarom bola kôlňa, ktorú v Polichne volali cieňa (sieňa) a vokol. Dom i hospodárske staviská mali spoločnú strechu. Chlievy pre ošípané a kuríny stáli často samostatne alebo umiestnené pod kôlňou.
Murované domy sa spočiatku veľmi podobali dreveným. Polichňania si ich murovali sami, na zovňajšiu úhľadnosť veľmi nedbali – neraz domy ani nevakovali. Nedbali ani na to, či je priestor, na ktorom sa malo murovať, náležite vyplanirovaný. Obloky na murovaných domoch boli trochu väčšie, ako na drevených. Ale aj tak ich rozmery spočiatku nepresahovali 50-60 cm. Len postupne sa obloky zväčšovali. V neskorších murovaných domoch však už bývali aj dve izby i samostatná kuchyňa a príslušenstvo. Stavali sa ciene na vozy, studne-pumpy, pivnice a záchody. (Pozn. spracované podľa rkp. Bartolomej Krpelec Polichno-Timravine rodisko i. Literárny arch. v Malici slovenskej Martin SG 105 C 22.)