Vegetácia územia Slovenska patrí zväčša do oblasti západokarpatskej flóry. Časť Novohradu aj do oblasti panónskej flóry (do 500 m.n.m) a severné územie do oblasti predkarpatskej flóry. Mnohé druhy prenikajú z jednej oblasti do druhej. Vyskytujú sa tu aj niektoré teplomilné druhy napr. zanoväť rakúska, hadivec červený, ľan chlpatý, astra zlatovlasá, hrachor chlpatý, silenka zelenokvetá, tarica skalná a i. Rastú tu aj maliny, černice, čučoriedky a šípky.
Dubové a bukové lesy sú len na strmých úbočiach doliny, prenikajú tu aj hrabiny. Na tzv. skladoch kameňa okrem tráv sa ujalo aj krovie napr. osiky, liesky, šípové ruže. Vyskytuje sa tu aj drieň, bršlen bradavičnatý, javor tatársky. V cintoríne rastú ihličnaté stromy, čerešne, agát biely, orechy, orgován, pagaštan konský a i. V časti Leštiny je hustý les lieskový, podobne aj južne od Polichna v tzv. Zverinci.
Prvý známy prieskum rastlín v okolí Polichna robil Michal Szilniczky profesor ev. a. v. gymnázia v Lučenci (1836-1852), ktorý v roku 1843 a 1846 opísal rastlinu Hacquetica epipactis z lokality Páriš. Flóru Horného Novohradu spracoval Ján Kunszt (1831 Lc.- 1909 Lc.) dozorca cirkvi v Ábelovej, úradník banky v Lučenci, botanik v roku 1878, za spolupráce Pavla Rella (1823 Horný Tisovník – 6.4.1891 Ábelová) ev. a. v. farár, botanik. Rastliny zisťoval z Ábelovej a okolitých dedín t.j. Madačka Nedelište, Lentvora, Polichno, Tuhár, Budiná. Zaslúžil sa napr. o opis rastliny Silene viridiflóra z lokality lesa Páriš r. 1872 (jeden z prvých nálezov tejto silenky na sever od Mátry!). Rellove herbárové položky sú uložené v Národných múzeách v Prahe a v Budapešti.
Z okolia Polichna uvádzame tieto rastliny: Acer platanoides L.-javor mliečny (mlieč), Acer pseudoplatanus L.-javor horský (klen), Acer nobilis-javor, Aconitum anthora L.-prilbica jedhoj, Actea spicata L.-samorastlík klasnatý, Alium senscens L. ssp. montanum-cesnak sivkastý, horský (pod obcou Polichno v údolí Páriš 420-520 m.n.m.), Allium vineale L.-cesnak poľný (pod Polichnom 400m), Alyssum calycinum L.-tarica kališná (500-550 m.n.m.), Alyssum montanum L.ssp. eumontanum-tarica horská, Anthericum ramosum L.-jagavka vetvistvová, Aruncus vulgaris RAD.-udatník lesný, Saarum eptentrionale L.HOFFM.-kopytník, Atropa belladona L.-ľulkovec zlomocný, Bromus ramosus ssp. benekenii-stoklas vetvistvý , Campanula persicifolia L.-zvonček žihľavosivý, Carex pilosa SCOP.-ostrica, Carex silvativa-ostrica lesná, Carlina acaulis L.-krasovlas bezbyľový, Cephalanthea damasonium MILL: DRUCE-vtáčia prilba biela, Cephalanthea ensifolia-vtáčia prilba mečovolistá, Chondrila juncea L.-chondrila sitinová, Chryzanthemum corymbosum-králik chocholíkatý, Clematis vitalba L.-plamienok plotný, Cratageus monogyna JACQ.ss.-hloh jednosemenný, Cucubalus baccifer L.-nadutica bobuľnatá, Cystisus nigricans-zanovať černujúca, Digitalis grandiflora MILL.-náprstník veľkokvetý, Dipsacus laciniatus L.-štetka laločnatá, Epilobium lanceolatum-vŕbovka kopijovitá, Epilobium montanum-vŕbovka horská, Epipactis latifolia-kruštik „širokolistý“, Erigeron acre L.ssp. typicum BECK-turica ostrá, Fagus silvatica L.-buk lesný, Festuca heterorhylla LAM.-kostrava rôznolistá, Filipendula vulgaris MOENCH-túžobník obyčajný, Galium pedemontanum BELL.) ALL.-lipkavec, Galium scultesii VEST-lipkavec Schultesov, Galium vernum SCOP-lipkavec jarný.
Liečivé rastliny
Bartolomej Krpelec v spomínanom príspevku k národopisnému štúdiu Polichna uvádza, že „V obci nieto človeka, ktorý by sa zaoberal liečením ako zamestnaním. Ľud sám jednotlive užíva mnohé ním uznávané liečebné prírodné prostriedky, väčšinou zeliny, ktoré si zbiera od jari do jesene, doma suší a odkladá“.
Liečivé rastliny v polichnianskom chotári:
| cesnak | blen (Hyoscyamus) |
| cibuľa | tekvica (Cucurbita) |
| čierna býľ (Artemisia vulgaris) | zemežlč (Centauera cintaria) |
| horec (Gentiana pannonica) | repík (Agrimonia eupatoria) |
| kapustný list | baza (Sambucus) |
| klokoč (Staphylea) | pálinie (Arthemisia absinthium) |
| kopytník (Asarum) | ľubovník (Levisticum officinale) |
| lopúch (Arctium) | kolocier (Lantago lanceolata) |
| morská cibuľa (Scila maritima) | krkavník |
| netresk (Sempervivum tectorum) | materina dúška (Thymu sepyllum) |
| paradjaka majerán (Majorana hortensis) | lipový kvet (Tilia Platyphylla) |
| pľúcovník (Pulmonaria officinalis) | čistec (Stachys) |
| polná šalvia (Salvia pratensis) | harmanček (Matricaria chamomilla) |
| rozmarín (Rosmarinus officinalis) | biela ľalia (Lilium candidum) |
| volov chvost (Buphthalmum) | ruta (Ruta graveolens) |
| zelerová vňať |
Ľud zbiera liečivé byliny do Jána (24.júna) a tvrdí, že len vtedy nazbierané majú pravú liečivú moc a berú ich spravidla vtedy, keď sú v najlepšom kvete, nie až po dokvinutí. Krpelec uvádza aj najčastejšie používané liečebné prostriedky (z nich ilustratívne vyberáme):
- Pri bolení hlavy pokrájajú surové zemiaky na kolieska, dajú ich do handry a priviažu na čelo alebo namočia handru do octu, vyžmýkajú ju a tiež priviažu na rozbolené miesto hlavy.
- Proti kašľu varia čaje a pijú odvar z bazového, lipového alebo z kvetu volovho chvosta.
- Na opuchliny prikladajú nožom rozškrabanú sviežu bazovú kôru a utlčenú zemskú tekvicu alebo morskú cibuľu.
- Pri prechladnutí a bolení pŕs prikladajú trocha potlčené lopúchové listy, pomastený belasý papier, najčastejšie natretý teplým lojom, pričom dajú piť pálené zohriate s medom a husacou masťou.
- Pri zápale pľúc dávajú piť teplé osladené mlieko a prikladajú cez handry teplé vápno.
- Na zbieraniny prikladajú na masti priškvarenú alebo surovú trocha potlčenú cibuľu, cesto, údenú slaninu, surovú paradajku, potlčený kapustný list, teplý ovos, teľací žalúdok.
- Porazeninu močia v čistom teplom repíkovom alebo kolocierovom odvare alebo prikladajú potlčené čerstvé kolocierové listy.
- Na tzv. „pokolvár“, silne jedovatý a boľavý vred infekcie prikladajú zrelú slivku alebo paradajku.
- Na boľavý žalúdok prikladajú kapustný list, natretý bravčovou masťou.
- Proti bolesti zubov užívajú klinčekové korenie, blen alebo temián (oba posledné prostriedky sú škodlivé, keďže kazia zubnú sklovinu).
- Na zastavenie hnačky dávajú piť čučoriedkový odvar alebo šťavu zo zaváraniny, ako aj odvar z poľných trniek, alebo jesť varené sušené hrušky, ďalej prevarené červené víno, keďže tieto prostriedky obsahujú hodne tanínu.