V samotnom Polichne nebol nijaký väčší prameň pitnej vody. Najbližší a hojný prameň bol pod Husárovom, výbežkom Bralca, ktorý dostal názov Timrava. Okrem studničky Timravy (kde v lete pod hruškou tvorila spisovateľka B. S. Timrava), boli ešte dva menšie pramene niže dediny, a to Válovy a druhý Na jame. Viac prameňov pitnej vody v celom chotári nebolo, a preto pri letných prácach (poľných) väčšinou si museli ľudia donášať pitnú vodu z domu v hlinených krčiažkoch. Nebyť výdatného prameňa Timravy, obec by bola odkázaná na väčší prameň Teplica, inak Voliak, ale ten bol od Polichna vzdialený niekoľko kilometrov a bol už v doline susedného tuhárskeho chotára.
Niže prameňa Timravy sa začína plytké korýtko potôčika, ktorý tečie aj cez dedinu. Okolo neho je aj väčšina polichnianských lúk. Avšak voda v tomto potôčiku býva len v mokrejších čiastkach v roku, keďže je napájaný len povrchovou vodou. Ak prameň Timrava má veľký prebytok vody, odchádza voda podobným potôčikom aj smerom do Hája.
K prameňu Timrava sa chodievalo aj cez noc s veľkým sudom na voze a vracalo sa až nad ránom. Najhoršie to bolo v zime. Stávalo sa, že v predvečer Kračúna (Štedrého večera), keď sa všetci ľudia zásobovali vodou na Vianoce, muselo sa tak dlho čakať, že niektorí sa vracali s vodou až v neskorých nočných hodinách. Faru a školu zásobovali pitnou vodou z prameňa Timrava občania podľa poradia, poskytujúc len záprah bez suda, o ktorý sa starala fara a škola. Poradie záprahov určoval bachter (hlásnik).
Tým, že v obci nebolo prameňových studní a že povrchovou vodou občas napájané studne časom úplne vyschli, bolo Polichno v prípade požiaru, vždy vystavené veľkému nešťastiu.
Počas sucha sa voda dovážala aj z iných prameňov. Táto voda bola však mútna, nečistá a zapríčinila mnohé choroby. Okrem týfusu obec postihla aj epidémia osýpok, ktorú do dediny doviezol Ondrej Karman, ktorý ochorel pri práci na Bozite (pozn. v súčasnosti Buzitka). Ochorelo 30 žiakov.
Po dlhom rozhodovaní konečne predstavenstvo obce na prihováranie učiteľa uznalo potrebu stavby vodovodu.
Stavba vodovodu išla s veľkou ťažkosťou, miestny učiteľ Eugen Balogh na schôdzach musel vysvetľovať význam dobrej pitnej dody. Na žiadosť rozpadajúcej sa zvolenskej veľžupy, ktorá sa členila na politické okresy (bolo nahradené Krajinským zriadením r. 1928), poukázala sa subvencia vo výške 27.500 Kč na stavbu vodovodu. Ministerstvo zdravotníctva poukázalo 35.200 Kč a Ministerstvo zemedelstva prisľúbilo hradenie nákladov 30 % stavby. Obec Polichno si žiadnu sumu nepožičalo. Potrebné peniaze si obyvatelia pri práci odrobili. Stavbu riadila firma J. Rumpel akciová spoločnosť Žilina. Náklady na stavbu činili 239.038 Kč a 73 halierov. Vodovod z prameňa Timrava bol zavedený do Polichna v roku 1928.